Medzinárodný Marathon Mieru 2019

Autor: Pavol Kéri | 14.10.2019 o 15:21 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  291x

V nedeľu 6. októbra sa v Košiciach konal už 96. ročník najstaršieho marathonu v Európe.Po vystúpení z vlaku ma už na nástupišti čakal kamarát Jožko.

 Trochu sme sa pomotali po meste, samozrejme navštívili sme aj námestie, kde to už žilo marathonskou atmosférou, dali sme si nealko pivko, trochu podebatili so známymi a priateľmi, ktorý tiež prišli niečo odbehnúť alebo fandiť a šli sme domov, lebo počasie bolo nepríjemné a daždivé.Doma sme si dali obedík a trochu sme si oddýchli. Po 16 tej sme vyrazili do mesta, po kamošky, ktoré už boli na prezentácii a vybrali si štartové balíčky. Dievčatá si dali výdatnú, no hlavne zdravú večeru, my po kávičke a po krátkej návšteve stánkov s bežeckým tovarom sme sa pobrali domov. Doma sme urobili logistiku na marathonsky deň a okolo 22. hod sme šli spať.

Ráno sme si dali ľahké energetické raňajky, kávičku, nahodili sme sa do bežeckého outfitu a keďže Katarínka a Zorka mali trochu iný časový plán vyprevadili sme ich na bus do centra.

Ja s Jožkom a Magdalénkou sme si ešte dobalili veci a asi pol hodinky po odchode dievčat sme sa aj my vybrali na štart do marathonskeho kotla. Po odložení vecí sme sa predrali davom do správneho sektora. Predštartovné napätie sa dalo krájať. Ešte desať minút, päť a zrazu zaznel výstrel a ľudský potok behuchtivých športovcov začal tiecť ulicami Košíc.

Prvé stovky metrov ako vždy dosť chaotické a roztržité, tempo trochu pomalé, ale to je vždy, kým sa tok bežcov trochu popretŕha. Nevýhodou pre nás bolo, že sa to viac-menej pretrhlo až okolo 6 až 7 kilometra a my sme dosť stratili.

Držali sme si tempo okolo 5 min/km, občas to bolo nejaké sekundy nad, ale bežalo sa nám super. Spojený gumkou v tvare tenkej čelenky sme bežali a Jožko ma slovne navigoval: „Teraz pôjdeme doľava 90 stupňov, po zákrute je dlhá rovinka, tak pridáme... Paľko o tristo metrov bude občerstvovačka, čo chceš?“ Dali sme si vodu a pokračovali ďalej. Zákruty sme bežali vždy vonkajším oblúkom, je pravda, že sme určite nabehali viac ako polmarathon, ale kvôli našej bezpečnosti je to určite lepšie. Teplota vzduchu bola pre mňa výborná, aj keď boli úseky na ktorých sa do nás oprel poriadne silný a studený vietor, ale nebolo ich veľa. Okolo desiateho kilometra som si dal jeden gél a zapil čistou vodou a opäť sme pokračovali v svižnom tempe. Smerovali sme ku plavárni a tak sme bežali aj popod most a ako to už býva nepísaným pravidlom určitý bežci priveľa nabudený sa hecovali rôznymi pokrikmi, veď pod mostom to znie lepšie, no hlavne sa to poriadne ozýva. Jedna bežkyňa tiež týmto spôsobom dávala najavo svoje emócie, nevýhodou pre mňa bolo že, bola odo mňa vzdialená približne pol metra a zahučala mi skoro rovno do ucha. Počastoval som ju pár upozorňujúcimi  slovami, lebo bežať v tme a ešte aj vo veľkom hluku, to je veľmi nepríjemné.

Bežali sme od nich rýchlejšie, tak sme sa od nej a jej kamošiek vzdialili, no približne po 300 metroch nás dobehla a ospravedlňovala sa nám, že ju to mrzí a, že nám nechcela spôsobiť nepríjemnosti.

Krásne, ba až neuveriteľné gesto, v podobných prípadoch hovorím, kto si vie priznať chybu je jednoznačne víťazom. Pokračovali sme spokojne ďalej, samozrejme boli aj užšie cesty, kde sa aj tok bežcov trochu spomalil, občas sme to bežali po chodníku, keď sme sa nevošli medzi bežcov aby sme ich predbehli Jožko slušne slovne bežca pred nami upozornil, aby sa podľa situácie dal doprava alebo doľava a tak sme sa predierali bežeckým davom. Počasie s teplotou okolo 13 stupňov bolo na beh priam ideálne, takže nebolo potrebné veľa piť na občerstvovačkách. Počas behu som nepociťoval žiadne ťažkosti, takže kilometríky pekne ubúdali.

Na 15 kilometri Jožko slušne upozornil slečnu aby nám urobila priestor na predbehnutie , no nereagovala, tak do nej trochu rukou ťukol, vtedy už bežkyňa zareagovala, ale nie ochotne a vykríkla na Jožka, že on je vzadu, tak on má pozerať, zrejme dosť nepochopila situáciu, resp. čo od nej Jožko chce. Môj vodič sa poriadne rozčúlil, no myslím, že celkom oprávnene, lebo bežkyňa sa správala absolútne neochotne a k tomu mala na ušiach spomínané nepovolené slúchadlá. Možno aj kvôli nim vznikla táto nepríjemná situácia. Môj vodič bol dosť rozladený, čo som pocítil aj pri jeho neúplných opisoch terénu a trate. Aj napriek týmto dvom situáciám boli bežci všímaví a celkovo pozitívne reagovali na Jožkove upozornenia, keď sme ich obiehali.

Na poslednej našej občerstvovačke okolo 16 kilometra sme sa ešte raz napili a valili sme posledných 5 kiláčikov do cieľa. Čím bližšie sme boli tým rýchlejšie tempo sme mali, posledné tri kilometre to bolo dokonca 4:45min/km až 4:55min/km, čo ma neuveriteľne potešilo.

Čistý Čas 1:53:49hod je môj štvrtý najlepší čas, veľmi dobrá previerka, zároveň príprava na môj prvý marathon v Aténach.

Myslím, že 96. ročník MMM bol výborný pre mnohých. Môj vodič ma doviedol do cieľa polmarathonu a on pokračoval na celý a jeho time 3:44hod si zaslúži veľký obdiv. Jeho manželka Magdalénka tiež odbehla polmarathon v najlepšom možnom čase 2:09hod.

Neuveriteľne ma prekvapila ďalšia moja spolubežkyňa Katarínka, ktorá pokorila prvý raz v živote marathon a čas 5:01hod je fantastický.

Taktiež svoj prvý marathon si odbehol aj manžel mojej sesternice Mirko a hneď napoprvé za 3:50hod čo je naozaj super čas a samozrejme množstvo ďalších.

Ďakujem za výborne zorganizované podujatie, plné fantastických výkonov, emocií, priateľov a známych, no hlavne fantastickú atmosféru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?