Jesenné snívanie

Autor: Pavol Kéri | 4.11.2019 o 14:30 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  199x

V sobotu popoludní som sa s maminkou, sestrou a našim štvornohým miláčikom vybral na prechádzku. Prešli sme cez potôčik a vykročili sme po starej ceste do kopca. perex photo

Po niekoľkých minútach sme už kráčali po hrebeni a kochali sme sa  krásnymi výhľadmi, lebo to,  čo si pre nás pripravilo počasie bola nádhera. Kráčali sme po hrebeni kopca, ktorý je nad končiacou sa dedinkou Svätý Kríž a  oddeluje nás od dedinky Gôtovany, ktorá sa nachádza na druhej strane kopca.

Výhľady naozaj nádherné a to do ktorejkoľvek svetovej strany. Nad našou dedinkou a Laziskom sa vypína vrch Siná. Viditeľnosť dokonalá, takže sme mohli vidieť Kriváň, Západné Tatry, časť z vednej nádrže Liptovská Mara, ale aj Choč a mnoho ďalších štítov, výhľadov a scenérií.

Ako sme tak kráčali, nejak mi unikli myšlienky a spomenul som si na zážitky, keď som ako malý chlapec zdolával tieto kopce a zbieral som šampióny, resp. pečiarky poľné a doma som si to s otcom upražil spolu z vajíčkom. Mal som už overené miesta, kde ich rástlo veľa, vedel som kde majú líšky svoje nory, kde sa skrývajú jelene a lane, či kde rastú trnky, šípky, ktoré som ako žiak základnej školy zbieral do zberu, ale aj do výkupu, veď 6 Kčs za kilo, to boli pekné peniažky.  Tieto kopce poznajú moje kroky od detstva, sú tu zákutia, kde som si s kamošmi staval bunkre, ale aj neoficiálny cintorín, kde sú pochovaný rodičia môjho otca. Stará mama vždy hovorila, že ide na cmiter.

Aj táto borovica na obrázku má so mnou veľa zážitkov. Pod jej koreňmi sú líščie nory, pár metrov od nich sme mali postavený partizánsky bunker. V jej okolí dosť často oddychovali srnky, či jelene, tu som mal možnosť vidieť stovky vysokej zveri, desiatky líšok, zajacov, ale raz som zazrel aj divú mačku. Moje kroky väčšinou sprevádzal náš štvornohý priateľ. Ako prvá to bola fenka strela, neskôr vlčiak Rony, po ňom psík s menom Hugo z útulku a momentálne je to občas zlatý retríver Braun.

Tu som prvý krát okoštoval trnky, pri ktorej konzumácii mi neuveritelne stŕpli pery, okoštoval som aj bezchutné lohyne, ale aj černice, maliny ale máme tu aj množstvo lieskových orechov. Užíval som si to pri nádhernom počasí, rezkým krokom som kráčal pri zamračenej oblohe, ale kráčal som aj počas poriadnej búrky, mokrý som bol do nitky, ale taška plná šampionov, takže radosť a úsmev na tvári. Jednoducho to mám schodené krížom-krážom a to niekoľko tisíc krát.

V zime som sa tu pre zmenu učil lyžovať. Bolo to namáhavejšie, lebo bolo treba vyšlapať slalomovú dráhu a potom rýchlovku po nej dolu. Dokonca si spomínam učil som tu aj moju vtedajšiu priateľku na lyžiach, no nejak ju to nechytilo. Keď prišla sestra s deťmi, tak som ich zobral na peknú prechádzku a to v lete aj v zime. V zime som ich občas vykúpal v závejoch, v minulosti boli naozaj poriadne  ako aj snehová nádielka tu býbala bohatá, no a potom poriadne vymrznutý domov, šup preobliecť sa do suchého a dať si horúci čaj s medom.

To je proste energia, láska a stále tvrdím život je proste nádherný.

Z viet, ktoré som napísal cítiť asi aj trošku nostalgie, no verte mi, nebolo to hlavnou myšlienkou, práve naopak krásne detské spomienky  sa mi vynárali postupne ako sme spolu s rodinkou hrebeňom s nádhernými výhľadmi kráčali, tak som si s úsmevom na ne spomenul, veď nie nadarmo sa hovorí: „Spomienky sú jediným rajom, z ktorého ťa nik nevyženie“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?