Zelené pleso a nezastaviteľní

Autor: Pavol Kéri | 3.7.2020 o 14:42 | Karma článku: 5,12 | Prečítané:  1522x

V sobotu 20. júna o 8:30 hod z parkoviska Biela voda vyrazila skupinka nezastaviteľných na Zelené pleso a chatu Brnčalka. 

Barborka a Martin z projektového tímu, v Liptovskom Mikuláši som prisadol ja a sestra Janka a za Liptovským Hrádkom sme pribrali Aničku.

Z parkoviska sme kráčali mierne stúpajúcim, relatívne bezprekážkovým, širokým chodníkom. Zhruba po dvoch kilometroch sme sa s Martinom zhodli, že ma už bude viesť, tak sme chytili do rúk turistické palice, každý za jeden koniec a týmto spôsobom sme kráčali k vytýčenému cieľu. So stúpajúcim terénom sa chodník zúžil a začali sa na ňom objavovať aj prekážky. Martin mi opisoval všetky, ktoré by mohli ohroziť moju bezpečnosť a to od prírodných schodov rôznej výšky, pevných ale aj uvoľnených kameňov na chodníku (tie boli veľmi zradné a nebezpečné ), cez obnažené korene, až po množstvo konárov vyrastajúcich a vyčnievajúcich do priestoru hlavy. V relatívne bezprekážkových úsekoch sme kecali o všeličom, rozprávali vtipy, či spomínali zážitky a situácie z rôznych aktivitiek podobného charakteru. Prešli sme aj pár horských potokov a poviem na rovinu, niektoré hučali ako poriadne riavy. Čas ubiehal a my sme prekonávali úsek  za úsekom a prekážku za prekážkou.

Približne vo výške 1400m sa pustil drobný hustý dážď. To sme už boli neďaleko Bieleho plesa. Dievčatá sa nahodili do nepremokavých búnd a pokračovali sme ďalej vzostupným, no  ťažším terénom popri horskom potoku.

Biele pleso 1620m - trochu sme si pri ňom oddýchli, urobili zopár záberov a pokračovali ďalej, lebo dážď neustával. Terén bol stále dosť členitý, v tejto časti klesajúci. Ako sme pokračovali, dážď ustal, no nie nadlho, lebo ako to už na horách býva, chvíľu svieti krásne slniečko, no do pár  minút sa zamračí a je tu lejak.

Na chatu Brnčalka a Zelené pleso (1550m) sme dorazili do nitky mokrí, no spokojní a s úsmevom na tvárach. Občerstvili sme sa pivkom od Birellu, kávičkou,  samozrejme makovou bábovkou z mojej kuchyne  a ja aj chutnou kapustničkou. Chata bola plná aj pre spomínaný silný lejak, ktorý vôbec, ale vôbec neustával. Živú debatu v chate dopĺňala zvuková kulisa obrovských dažďových kvapiek dopadajúcich na strechu. Lejak, nelejak, prišiel čas nášho odchodu, nahodili sme sa do vodeodolných odevov a vyrazili. Samozrejme bez zaznamenania fotospomienok by to nebolo ono, takže ešte pár krát cvak, cvak a ideme.

Terén bol oveľa lepší, jednak prevažne klesajúci, občas rovinatý a nie až tak náročný svojou členitosťou. Je síce pravda, že chodník pod našimi nohami sa veľmi často menil na potok, no pri daždivom počasí to tak býva.

Zhruba necelý kilometer pred parkoviskom sa usmialo na nás aj slniečko a svietilo, až kým sme nedorazili k autu. Chvíľu pred tým Anička ešte neverila, že by ten lejak mohol dnes ešte prestať. A veru prestal. Smile

Turistický výlet stál za to, prešli sme takmer 19 kilometrov s prevýšením okolo 1000m.

Pri aute sme sa preobliekli do suchého oblečenia, občerstvili nealko pivom od Birellu, čerešňami, višňami a jahodami od Martina, narobili pár fotografií a spokojní vyrazili na cestu domov.

perex photo

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za drogovým kamiónom bola fiktívna firma z Bratislavy

Úspech colníkov sa zmenil na blamáž.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kiskovu neprítomnosť nahradí Remišová alebo Kollár

V sobotu si strana Za ľudí volí predsedu.

Výbuch v Bejrúte zranil tisíce ľudí, hlásia najmenej 73 obetí

Explóziu zrejme spôsobili obrovské množstvá dusičnanu amónneho.


Už ste čítali?