Krásny wolking deň

Autor: Pavol Kéri | 1.4.2021 o 22:03 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  436x

Počasie na víkend hlásili výborné, tak som si v piatok obvolal nejakých priateľov, či by ma trochu vyvetrali v prírode. Sobota nevyšla, no nedeľu mi potvrdila Zuzanka.

Po deviatej sme sa pomaly začali zgrupovať v dedinke Gálovany a nakoniec sa nás zišla presná dovolená šestica. Medzi piatimi  krásnymi nordick wolking mladicami som bol jediný chlap. Zuzanka, Anička a k tomu ešte jedna Zuzanka a jedna Anička si kráčali so svojimi palicami a ja s novou obdivovateľkou prírody a náruživou turistkou Vierkou.

Pár sto metrov sme zbehli klesajúcim terénom za dedinu, kde sme sa už napojili na takzvaný cyklochodník, aj keď to v podstate bola stará cesta tretej triedy pre traktory a poľnohospodárske stroje. Viedla nás Vierka, ktorá mala už všetko viackrát prechodené. Aj keď je pôvodom z Ukrajiny, na Slovensku žije už 27 rokov.

Aničky a Zuzanky tie dedinky poznali minimálne a o nejakých prechádzkach, či potulkách sa nedá ani hovoriť. Ako som spomínal, Vierka okolie z častých prechádzok poznala veľmi dobre, no bez nejakej samochvály, ja som tam prežil celé detstvo. Pochádzam totiž z dedinky Svätý Kríž, ktorá je od Gálovian vzdialená zhruba dva kilometre. Gálovany majú svoju zátoku ako aj výborný prístup na Liptovskú Maru, takže ako mládežníci sme si ju užívali ako v lete, tak aj v zime. V lete kúpanie, plavecká škola, či chytanie rýb a následné opekačky, prechádzky s priateľkou, kamošmi ale aj s rodičmi. Spomínam na roky, kedy bola priehrada tak nízka, že sa dalo zájsť niekoľko sto metrov do stredu, ale aj roky, kedy bola hladina taká vysoká, že bol zatopený priechod popod diaľnicu. V zime sme zas na zamrznutej zátoke hrávali hokej. Raz sa podo mnou veru aj ľad prelomil a v -12 stupňovom mraze, keď som bol mokrý vyše pása,  mi neostávalo iné ako utekať domov preobliecť sa. Každopádne krásne spomienky.

S Vierkou po boku a partičkou wolkeriek sme v družnej debate míňali stovky a stovky metrov. Asi po 2,5 km sme odbočili doľava a stúpajúcim terénom sme smerovali ku Kutličkinmu hájiku, od ktorého  je nádherný výhľad na okolie. Počasie bolo výborné, obloha vyjasnená, plávalo po nej len pár obláčikov, slniečko s chuťou vystrkovalo svoje lúče na okolie. Vtáčiky v hájiku svojimi krásnymi spevmi ohlasovali nezadržateľne sa blížiacu jar. Užíval som si to maximálne. Príroda a pobyt v nej neuveriteľne nabíja, krásne vyčistí hlavu a aj keď občas zahvízdal vlak z neďalekej železnice, nepokazilo to nádherný pocit pokoja a pohody. Pokochali sme sa, niečo nafotili, doplnili tekutiny a po krátkej pauze sme sa vrátili späť na cestu smerujúcu do Gôtovian.

Túto cestu medzi dedinkami si pamätám veľmi dobre. Ako chlapci sme ju zdolali niekoľkokrát, aj keď na približne desať ročných chalanov to bola nekonečne dlhá cesta, k tomu ešte na bicykloch, ktoré používali ešte naši starí rodičia. Keď tam bola nasadená kukurica a bola ešte mladá, občas sme si natrhali a schuti zajedli. Inokedy sme šlapali až ku spomínanému Kutličkinmu hájiku. Tu sme si zvykli pochutnávať na malinách či lesných jahôdkach. Po okolí bolo vídať stáda sŕn, jelene, zajace a samozrejme tieto krásne dni vždy dopĺňali štebotajúce vtáčiky. Apropo, vysokú zver zaregistrovali kamarátky aj dnes, no bola od nás ďaleko.

Prešli sme popri veľkom hnojisku roľníckeho družstva a približne po 2,5 km sme zabočili vpravo do  starého lesa. Cesta bola celkom schodná aj pre mňa, takže bez problémov sme pokračovali v našej vychádzke. Les bol naozaj starý a premiešaný všetkými možnými listnatými a ihličnatými drevinami. Od vŕb, liesok, jelší, briez, ba bola tam aj čierna baza a divé jablone, či trnky a buky. Z ihličnatých stromov tam boli najmä smreky a jedle. Les bol veľmi ponurý a tmavý, veľmi pomaly sa prebúdzal zo zimy a dýchal vlhkosťou a chladom. Po necelom kilometri sme z neho vyšli na asfaltovú cestu a to sme už mali v nohách pekných 7 km. Po krátkej debate sme sa zhodli, že tých kilometrov už máme dosť a vydali sme sa naspäť. Vierka sa od nás odpojila vo svojej dedinke Gôtovany a silná päťka pokračovala krásnou cestou späť do dedinky Gálovany.

Rozumne využitý, pekný, aj keď celkom svieži deň.

Ďakujem za výbornú prechádzku a tiež za to, že mám okolo seba ozajstných priateľov.

perex photo

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič hromží na laboratórium, ktoré si vyžiadal jeho Krajčí

Žiadosť poslal minister Marek Krajčí 5. marca.

Komentár Petra Schutza

Kto tu pácha svinstvá

Matovič zavádza na každom metri.


Už ste čítali?