Zrkadlo života

Autor: Pavol Kéri | 21.6.2021 o 9:13 | (upravené 24.6.2021 o 10:06) Karma článku: 3,38 | Prečítané:  169x

Vo štvrtok 20. mája som sa v Levoči zúčastnil na besede s Vierkou a Jankom Ličkovcami. Beseda sa konala medzi 14. až 16. hod. v priestoroch tlačiarne Slovenskej knižnice pre nevidiacich.

Bola streamovaná on_line, takže ju po kliknutí na odkaz mohli sledovať mnohí ďalší.

Manželia Ličkovci spolu napísali a vydali knihu Zrkadlo života. Ako pán Ličko prezradil, urobili tak na radu svojich dcér a ich spoločná kniha sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je písaná rukou Vierky o jej práci a živote s nevidiacimi, druhá je naplnená krásnymi básňami od pána Jána Ličku.

Pre informáciu, Janko je nevidiaci básnik, ktorý ako prvý nevidiaci študoval na slovenskom gymnáziu v Levoči. O zrak a pravú ruku prišiel v rannom veku počas povojnového obdobia, keď ako malý chlapec našiel s kamarátmi granát. Pani Vierka pracovala v základnej škole pre zrakovo postihnuté deti ako vychovávateľka. V tom období si popri práci urobila nadstavbu špeciálnej pedagogiky a Janko na tej istej škole pracoval ako pedagóg, tam sa aj zoznámili. Neskôr pán Ličko aj s Vierkou a pánom Jozefom Franerom a Jánom Vyzvárim začali  pracovať na vzniku levočského rehabilitačného strediska pre ľudí, ktorí prišli o zrak v dospelosti.  

Na besedu bol pozvaný dlhoročný pracovník Slovenského rozhlasu a televízie Milan Resutík s manželkou, ktorý sa stal krstným otcom tejto krásnej knihy. Samozrejme kniha bola pokrstená ako v audio, tak aj v brailovom písme. Medzi pozvanými bola aj dlhoročná načítavateľka audio kníh Janka Dolanská a pár ďalších.

Besedu moderovala Daniela Bonková. V príjemnom duchu sa pýtala manželov Ličkovcov na ich začiatky s nevidiacimi, tiež Jankove študijné začiatky, ktoré ako pán Ličko povedal vôbec neboli ľahké, ba skôr ťažké. Besedu pretkávala Janka Dolanská, ktorá čítala určité pasáže z novej knihy, ale aj básne od pána Lička, ktoré púšťali z reproduktorov v podaní Jozefa Šimonoviča.

Posedenie sa nieslo v príjemnej atmosfére s krásnymi a poriadne veselými zážitkami pani Vierky s nevidiacimi počas jej začiatkov. Pre zmenu pán Ján porozprával o úskaliach jeho štúdií ako nevidiaceho v hlavnom meste. Jeho krásne, so srdcom písané básne, príjemne dopĺňali besedu.

V druhej polovici besedy bol aj čas na diskusiu, v ktorej tiež manželia Ličkovci pospomínali na mnoho rôznych zážitkov, dokonca debata so zážitkami pokračovala aj po skončení besedy.

Veľké ďakujem za pozvanie na veľmi príjemnú besedu.

Tiež veľké ďakujem Vierke a Jankovi, ktorí sú stále obrovskou inšpiráciou a dušou aj srdiečkom nevidiacich.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Príbeh slovenských paradajok. Ako bojovali s nepriazňou osudu

Pestovatelia sa púšťajú do nových projektov.

Komentár Nataše Holinovej

Dav už nepatril nikomu z politikov, len svojej davovej psychóze (komentár)

Ste tu doma. No nie ste tu sami.


Už ste čítali?